Voľby 1. novembra znamenali neúspech nielen pre Republikánsku ľudovú stranu (CHP), ale pre všetky opozičné strany, povedal 4. novembra Umut Oran, bývalý poslanec CHP.
„Ako už mnohokrát zdôraznil líder CHP Kemal Kılıçdaroğlu, jediným kritériom úspechu je príchod k moci. Ak sa CHP nedostane k moci, jedinou pravdou je neúspech,“ uviedol Oran v písomnom vyhlásení.
„V tomto ohľade nemá žiadny predstaviteľ CHP právo povedať: ‚Zvýšili sme počet našich zákonodarcov z 24.9 percenta na 25.3 percenta.‘ CHP je strana, ktorej sa v voľbách v roku 2011 podarilo dosiahnuť 25.94 percenta a zabezpečiť si 135 zákonodarcov. Žiadny výkonný riaditeľ CHP by nemal byť spokojný s tým, že povie: ‚Zvýšili sme počet našich zákonodarcov zo 132 na 134,‘“ dodal Oran.
Jeho vyhlásenie sa zrejme vzťahovalo na vyjadrenia generálneho tajomníka CHP Gürsela Tekina z 3. novembra, v ktorých vylúčil Kılıçdaroğluovu rezignáciu.
„Samozrejme, voľby nepovažujeme za úspech. Ale sme jedinou stranou [okrem Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP)], ktorá oproti predchádzajúcim voľbám zvýšila svoj podiel hlasov a počet zákonodarcov,“ povedal Tekin a dodal, že kongres CHP sa pravdepodobne uskutoční vo februári, v súlade s typickým časovým harmonogramom.
CHP získala v voľbách 7. júna 132 kresiel s necelými 25 percentami hlasov, ktoré viedli k znovuzvoleniu po tom, čo sa žiadnej strane nepodarilo vytvoriť jednostranickú ani koaličnú vládu. Podľa neoficiálnych výsledkov štátnej agentúry Anadolu bude mať AKP v predčasných voľbách 1. novembra 317 kresiel, CHP 134 kresiel, Ľudová demokratická strana (HDP) 59 kresiel a Strana nacionalistického hnutia (MHP) 40 kresiel v parlamente.
„Vzhľadom na túto situáciu by mal predseda strany zvolať mimoriadny zjazd bez ďalšieho strácania času a mal by urýchlene obnoviť dôveru. Existujú právne a politické dôvody na mimoriadny zjazd. Ak Kılıçdaroğlu nepovie pravdu a nesplní túto požiadavku, potom táto povinnosť padne na plecia straníckej organizácie CHP a súčasných delegátov strany,“ povedal Oran.
„Vyzývam všetkých členov CHP: Poďme spoločne uskutočniť zmenu a transformáciu. Som pripravený prevziať všetky druhy povinností a zodpovedností, aby som zabezpečil, že sa CHP dostane k moci,“ dodal.
Na zvolanie mimoriadneho zjazdu musia disidenti získať podpisy 1/5 z takmer 1 300 delegátov, ktorí by boli na zhromaždenie pozvaní.
Odvtedy sa Kılıçdaroğlu snažil reformovať stranu, aby zaujala liberálno-demokratickejší smer, ale jeho rozhodnutie doviezť niekoľko pravicových politikov s cieľom demonštrovať inkluzívnosť vyvolalo kontroverziu.
Nie je to prvýkrát, čo bolo jeho vodcovstvo spochybnené. Po prezidentských voľbách 10. augusta, v ktorých prezident Recep Tayyip Erdoğan nastúpil do prezidentského úradu z premiérskeho postu, skupina nespokojných zákonodarcov otvorene vyzvala Kılıçdaroğlua, aby rezignoval a aby stranu priviedol na zjazd, kde by zvolili nového lídra. Ostro kritizovali najmä vymenovanie Ekmeleddina İhsanoğlua za spoločného prezidentského kandidáta opozície s MHP. İhsanoğlu, bývalý generálny tajomník Organizácie islamskej konferencie (OIC), získal v voľbách približne 38 percent hlasov, čo je ešte menej ako súčet hlasov oboch strán v miestnych voľbách začiatkom roka 2014.
