„Kam, Egypt…?“ pýta sa Mohammed Hassanein Heikal, rešpektovaný egyptský novinár, vo svojej nedávnej knihe, dva roky po zvrhnutí Husního Mubaraka.
Ľudia sa zhromažďovali v malých skupinách v rôznych častiach Káhiry, aby 25. januára, pri príležitosti druhého výročia protestov, ktoré zvrhli Mubarakov režim, pochodovali na námestie Tahrír. Ich zámerom bolo osláviť revolúciu a zároveň sa postaviť proti prezidentovi Muhammadovi Mursímu, pretože nedokázal splniť požiadavky revolúcie. Je faktom, že nikto nikdy nezažil vládnutie krajiny v Egypte, takže si treba položiť otázku: je Mursi problémom a bolo to lepšie, kým sa dostal k moci?
Ako si možno pamätáte, ľudia protestovali 18 dní (25. januára – 11. februára) a požadovali Mubarakov odchod, až kým 11. februára Egypťania a spolu s nimi aj celý svet nesledovali v televízii Omara Sulejmana, ako vyhlasuje, že Mubarak odovzdáva svoje právomoci Najvyššej rade ozbrojených síl (SCAF) s predsedom Mohammadom Husajnom Tantawím.
19. marca 2011 sa Egypťania zúčastnili prvého slobodného a demokratického referenda od roku 1952 a hlasovali za zmenu ústavy, ktorá by umožnila konanie parlamentných volieb v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov. Keďže si ešte stále pamätajú protesty na námestí Tahrír, 1. apríla zorganizovali ďalší masový protest, v ktorom vyhlásili, že revolučné požiadavky neboli splnené. Išlo o najväčšie protesty po rezignácii Mubaraka.
Protestujúci pokračovali v kampani za rezignáciu SCAF až do volieb, ktoré mali rozhodnúť o členoch parlamentu 28. novembra 2011 a 11. januára 2012. Dve hlavné islamské hnutia v Egypte, Moslimské bratstvo a Salafisti, získali celkovo 70 %, čo vyvolalo skepticizmus ohľadom budúcnosti krajiny. Najvyšší súd však parlament rozpustil, čo viedlo k pobúreniu v spoločnosti.
1. februára 2012 Egypt a svet šokovala správa o futbalovom zápase v meste Port Said medzi Al Ahly (niektorí tvrdia, že ide o Manchester United z Egypta) a Al Masry. Po záverečnom hvizde rozhodcu fanúšikovia vtrhli do štadióna a začali útočiť na ostatných fanúšikov a hráčov Al Ahly. Zápas skončil normálne a Al Masry vyhral 3:1. Neuveriteľným výsledkom však bolo 76 mŕtvych a približne 1000 zranených.
Dnes je dôvodom, prečo ľudia povstávajú, konečné rozhodnutie súdu o 21 odsúdených; trest smrti. Bol vyhlásený deň po výročí revolúcie, 26. januára 2013, čo viedlo ľudí k tomu, aby zostali v uliciach a pokračovali v protestoch. Podľa spravodajských kanálov bolo najmenej 50 mŕtvych a 300 zranených a Mursi vyhlásil zákaz vychádzania v mestách pri Suezskom prieplave, ktorý sa nedodržiava. A nedávno veliteľ armády Abd al-Fattah al-Sisi varoval pred kolapsom štátu, ak nie je stabilita. Musíme si položiť niekoľko otázok: hrozí Egyptu druhá revolúcia? Čo môže Mursi urobiť pre „stabilizáciu“ krajiny? Čo by sa mohlo stať, keby bol Mursi zvrhnutý? Je naozaj ťažké odpovedať na tieto otázky, ale človek si môže urobiť predstavu o tom, čo sa stalo medzi pádom Mubaraka a nástupom Muhammada Mursího k moci v Egypte.
V tomto scenári sa očakávajú nové strety, ktoré by boli horšie ako tie, ktorým Egypt čelil v roku 2011, a tentoraz medzi islamskými hnutiami a ostatnými. Mala by sa napísať nová ústava a konať nové parlamentné a prezidentské voľby, čo pre Egypt znamená stratu dvoch rokov navyše. Vzhľadom na zlú ekonomiku a hladných ľudí v uliciach je to pre Egypt pesimistická budúcnosť. Jediným riešením sú konzultácie a ideologické rozdiely medzi nimi. Egypt musí prekonať ďalšiu barikádu, a to parlamentné voľby 25. februára, ktoré rozhodnú o budúcnosti krajiny.
