Najnovšia správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), zverejnená 10. marca, odhaľuje, že úsilie Európy o zníženie svojej závislosti od obranných spôsobilostí USA zostáva náročnou úlohou.
Európsky boj za obrannú autonómiu
Európske národy čoraz častejšie podnikajú bezprecedentné kroky v oblasti výdavkov na obranu. Medzi tieto snahy patrí aj pokus o zníženie závislosti od Washingtonu, čo je krok čiastočne ovplyvnený politikou bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa správy sú európske krajiny naďalej výrazne závislé od zbraní vyrobených v Amerike. V rokoch 2020 až 2024 pochádzalo 64 % zbraní dovezených európskymi členmi NATO z USA. Ide o nárast oproti 52 % zaznamenaným v rokoch 2015 až 2019.
Dominancia USA na svetovom trhu so zbraňami
Spojené štáty zostávajú popredným svetovým dodávateľom zbraní. Ich podiel na celosvetovom vývoze zbraní sa zvýšil z 35 % v rokoch 2015 – 2019 na 43 % za posledné štyri roky. Je pozoruhodné, že Európa (35 %) po prvýkrát za dve desaťročia predbehla Blízky východ (33 %) ako najväčší príjemca amerických zbraní.
Strach zo zmien politiky USA
Trumpovo pozastavenie vojenskej pomoci Ukrajine po spore s prezidentom Volodymyrom Zelenským vyvolalo obavy v celej Európe. Obava, že Washington by mohol podniknúť podobné kroky voči európskym spojencom, podnietila diskusie o znížení závislosti od americkej obrannej podpory. Ako však naznačujú zistenia SIPRI, dosiahnutie tohto cieľa ani zďaleka nie je okamžité.
Americký vplyv na európsku obranu
USA sa tešia technologickej a logistickej prevahe v obrane, čo im dáva značnú výhodu oproti európskym vojenským schopnostiam. Túto závislosť ilustruje niekoľko kľúčových zbraňových systémov:
- Stíhačky F-16 nemožno previesť do tretích krajín bez súhlasu USA.
- Systémy protiraketovej obrany Patriot na efektívne fungovanie potrebujú podporu amerických raketových systémov.
- Raketové systémy HIMARS spoliehať sa na GPS súradnice kontrolované USA
- Stíhačky F-35 v prípade potreby ho môžu USA technicky uzemniť.

Európske krajiny historicky fungovali v rámci aliancií a strategických zásad. Nedávny vývoj však naznačuje rastúcu naliehavosť diverzifikácie a posilnenia európskeho obranného sektora.
Bude Európa pokračovať v nákupe amerických zbraní?
Napriek rastúcim výzvam na nezávislosť v oblasti obrany sa mnohí analytici domnievajú, že Európa zostane kľúčovým odberateľom amerických zbraní. Pieter Wezeman, vedúci výskumník v programe SIPRI pre transfery zbraní, poznamenáva, že hoci Európa vynakladá úsilie na posilnenie svojho zbrojárskeho priemyslu, pretrvávajú hlboko zakorenené transatlantické obranné väzby. Krajiny NATO v Európe si objednali približne 500 stíhačiek vyrobených v USA, okrem iných zbraní.
Francúzsko a Taliansko zvyšujú vývoz zbraní
Údaje SIPRI ukazujú, že Francúzsko je popredným vývozcom zbraní v rámci Európskej únie. Francúzsko predbehlo Rusko a v súčasnosti je na druhom mieste na svete za USA. Medzi rokmi 2020 a 2024 vzrástol francúzsky vývoz zbraní do iných európskych krajín o 187 %, a to najmä vďaka predaju do Grécka, Chorvátska a na Ukrajinu. India a Katar zostávajú najväčšími nákupcami Francúzska.
Taliansko tiež zaznamenalo výrazný nárast vývozu zbraní, pričom sa posunulo z 10. na 6. miesto na svete s nárastom predaja o 138 %. Poľsko, ďalší rozvíjajúci sa vývozca zbraní, zaznamenalo ohromujúci 4031 % nárast obchodu so zbraňami.
Najväčší európski dovozcovia zbraní
Spojené kráľovstvo je na čele zoznamu kupcov zbraní v Európe, nasledované Poľskom, ktoré zaznamenalo 508 % nárast dovozu zbraní. Holandsko je na treťom mieste, zatiaľ čo Taliansko zaznamenalo najprudší pokles s 27 % znížením dovozu.
Nie je prekvapením, že najväčším dovozcom zbraní v Európe za posledné štyri roky bola Ukrajina, ktorej dovoz v dôsledku prebiehajúcej vojny s Ruskom prudko vzrástol o bezprecedentných 9627 %.

Rastúci export zbraní z Turecka
Turecko sa stalo významným hráčom na svetovom trhu so zbraňami, čo dokazujú aj zistenia SIPRI. Od roku 2015 do roku 2019 bol podiel Turecka na svetovom vývoze zbraní 0.8 %. Medzi rokmi 2020 a 2024 sa však toto číslo viac ako zdvojnásobilo na 1.7 %, čo predstavuje nárast o 103 %. Turecko sa v súčasnosti radí na 11. miesto medzi 25 najväčšími vývozcami zbraní na svete.
Najväčší dovozcovia Turecké zbrane počas tohto obdobia to boli Spojené arabské emiráty, Pakistan a Katar. Medzitým dovoz zbraní do Turecka klesol o 33 %, čím sa jeho podiel na celosvetovom dovoze zbraní znížil na 1.1 %.
Strategická expanzia Turecka v Afrike
Diplomatické angažovanie Turecka v Afrike sa odráža aj v jeho obchode so zbraňami. Vzhľadom na eskaláciu bezpečnostných obáv západoafrické krajiny zdvojnásobili svoj dovoz zbraní v porovnaní s obdobím 2015 – 2019. Turecko je v súčasnosti medzi tromi najväčšími dodávateľmi do regiónu, spolu s Čínou (26 %) a Francúzskom (14 %), pričom Turecko a Rusko majú zhodne 11 % podiel.
Pokles predaja zbraní v Rusku
Ruský export zbraní podľa SIPRI dramaticky poklesol o 62 %. Odborníci to pripisujú vojne na Ukrajine, ktorá zvýšila domáci dopyt Ruska po vojenskom vybavení, spolu so západnými sankciami obmedzujúcimi jeho obchod so zbraňami. Rusko zostáva kľúčovým dodávateľom pre Indiu (38 %), Čínu (17 %) a Kazachstan (11 %), ale jeho vplyv na globálnom trhu klesá.
Budúcnosť európskej obrany
Vzhľadom na pretrvávajúce geopolitické napätie čelí Európa kritickému rozhodnutiu: naďalej sa spoliehať na vojenskú podporu USA alebo urýchliť úsilie o obrannú sebestačnosť. Zatiaľ čo transatlantické obranné väzby zostávajú silné, tlak na európsku obrannú autonómiu naberá na obrátkach. Najbližšie roky ukážu, či sa Európa dokáže oslobodiť od dominancie USA alebo zostať kľúčovým hráčom v strategickej obrannej sieti Washingtonu.



