Čínske štátne noviny People's Daily sú známe skôr politickou korektnosťou ako zmyslom pre humor.
Takže keď sa tento týždeň objavila správa, že severokórejský vodca Kim Čong-Un bol v roku 2012 vymenovaný za „Najsexi muža nažive“, samozvaná hlásna trúba Komunistickej strany Číny na svojej webovej stránke potešila svojho kórejského súdruha – prišla iba táto „správa“. zo satirickej americkej webovej stránky The Onion.
Čína je hlavným spojencom a poskytovateľom pomoci Severnej Kórey. Nahlásiť niečo lichotivé o Kimovi muselo byť považované za politicky korektné. Redaktori jej webových stránok dokonca vytvorili galériu fotografií, ktoré sprevádzajú správu, s diapozitívmi, na ktorých Kim jazdí na koni, kontroluje vojakov a objímajú ju vojačky.
Zatiaľ čo táto položka okorenila zvyčajne nefunkčné stránky webovej stránky, viedla k vlne smiechu, keď medzinárodné médiá osočovali čínske štátne médiá za to, že ich oklamala falošná správa od známeho dodávateľa netradičného humoru a satiry.
Prečítajte si: Cibuľa: Práve sme oklamali čínsku vládu!
Naozaj bol vševediaci People's Daily taký dôverčivý alebo išlo o dielo zlomyseľného insidera so sklonom k satire?
V stredu žena, ktorá prijala náš telefonát do kancelárie webovej stránky v Pekingu, trvala na tom, že „je nemožné, aby People's Daily citoval z akéhokoľvek nespoľahlivého média – overujeme si naše správy a zdroje“.
Žena, ktorá sa odmietla identifikovať, uviedla, že príbeh a obrázky boli odstránené deň po zverejnení.
Ale škoda bola spôsobená a The Onion sa tešil z publicity.
„Navštívte, prosím, našich priateľov v People's Daily v Číne, hrdej komunistickej pobočke The Onion,“ uvádza sa vo vyhlásení. "Príkladná reportáž, súdruhovia."
Čínski mikroblogeri nemohli odolať a nezapojili sa do toho.
"Svet bol oklamaný People's Daily, pretože žiadny Číňan neverí týmto novinám," napísal @Hai_Dao_Wu_Bian.
Takže Číňania majú zmysel pre humor?
Christopher Rea, ktorý píše knihu o kultúrnych dejinách humoru v modernej Číne, hovorí, že Číňania majú „silný zmysel pre frašku a absurditu, ako aj horlivo oceňujú sledovanie tých, ktorí sú pri moci, ako to pokazia“.
Rea, učenec z Austrálskeho centra pre Čínu vo svete, hovorí, že „čínsky zmysel pre humor má rovnakú škálu ako inde“.
Linda Jaivin, dlhoročná pozorovateľka Číny a spoluautorka knihy „New Ghosts Old Dreams“, knihy o čínskej literatúre a kultúre, povedala, že zmysel pre humor ľudí v Pekingu má tendenciu byť „veľmi aktuálny, politický a satirický“.
Keď sa začiatkom minulého roka náhle objavila obrovská socha Konfucia na Námestí nebeského pokoja neďaleko Maovho ikonického portrétu, jazyky sa krútili nad tým, čo to všetko znamená politicky – vrátil sa Konfucius, aby vytlačil Maa ako duchovného vodcu Číny?
Socha bola premiestnená z námestia rovnako náhle o niekoľko týždňov neskôr, čo prinútilo niektorých v politických kruhoch žartovať, že uctievaného mudrca, ktorý pochádzal z vidieka Shandong, zatkli za to, že nemal povolenie na pobyt v Pekingu.
Richard Horník
Politická satira bola po stáročia základom väčšiny čínskeho humoru a zostala ním aj počas komunistickej éry.
V osemdesiatych rokoch, keď sa začali objavovať prvé náznaky korupcie úradov súvisiacej s ekonomickou reformou, humoristi šikovne vymysleli takéto drobnosti:
"Som veľký úradník, takže jem a pijem, jem a pijem..."
"Nie sú to moje peniaze, ktoré míňame, tak sa najedzte a buďte veselí a poďme si dať loptu!"
V súčasnosti sa čínski spisovatelia, umelci, karikaturisti, komici a internetoví ľudia uchyľujú k humoru a satire, aby zosmiešňovali, spochybňovali, spochybňovali a dokumentovali spoločenské javy, udalosti a incidenty.
„Veľa čínskeho humoru je založené na slovnej hračke a pravdepodobne vždy bolo,“ povedal Jaivin, ktorý plynule hovorí po čínsky. "Čínština je mimoriadne bohatá na homonymá a je zrelá na hranie."
Veľa z toho sa môže stratiť v preklade, ale niektoré prekonávajú akékoľvek jazykové limity.
Keď niektorí obyvatelia Pekingu prezývali nový kancelársky komplex CCTV, vlajkovej lode čínskej televíznej siete, navrhnutý spoločnosťou Koolhaus, „da kucha“ (Veľké spodky), pre jeho podobnosť so spodnou bielizňou, vláda sa pokúsila dať mu príjemnejšie znejúce meno.
"Tak skúsili 'zhichuang' - okno do poznania," pripomenul Jaivin. "Je to chytľavé, ale horšie, pretože ako sa pekingskí funsteri vypracovali asi za mikrosekundu, je to tiež homonymum pre hemoroidy."
Čínsky zmysel pre humor sa tiež stal globálnejší, povedal Rea, pričom citoval „fenomén E'gao“ spoofingu a paródie na internete, ktorý sa začal v roku 2005 a je stále populárny, najmä medzi technicky zdatnými mladými ľuďmi.
„Výrazne čerpá z medzinárodných vplyvov, až po obrázky, zvuky a texty používané vo video mash-upoch,“ povedal.
Ak je teda čínsky humor taký robustný, prečo sa nechali oklamať redaktori People's Daily?
„Možno preto, že mnohým čínskym redaktorom a novinárom chýbajú dobré znalosti žurnalistiky a angličtiny, takže je pre nich ťažké rozpoznať satiru,“ naznačil postgraduálny študent žurnalistiky v Pekingu. "Možno preto, že existuje toľko falošných správ a chýba im schopnosť rozlíšiť skutočné správy od falošných."
Rea obvinil z „prenikavého plagiátorstva zahraničných spravodajských kanálov v čínskych oficiálnych spravodajských médiách v kombinácii s nekvalitnou kontrolou kvality alebo overovaním faktov“.
Je tu nejaké vážne ponaučenie?
„Hlavné ponaučenie, ktoré by si z toho mali vziať všetci novinári – nielen čínski – je, že všetky informácie je potrebné pred zverejnením overiť,“ povedal Richard Hornik, lektor žurnalistiky na univerzite Stony Brook, ktorý sa kedysi venoval Číne pre časopis Time. .
„Keďže nové médiá ako Weibo, Facebook a Twitter z nás všetkých urobili vydavateľov v digitálnej ére, všetci zodpovední občania by si mali overiť informácie predtým, ako ich zverejnia, preposielajú, označia ako „páči sa mi“ alebo ich retweetnú.
Do akej miery by mal byť Ľudový denník trápny?
"Extrémne," vtipkoval Jaivin. "To znamená, že dúfam, že za to nikoho nepošlú do pracovného tábora."
